
Śrī Śāradāmaṇi Triveṇī Śīromaṇi
श्रीशारदामणि त्रिवेणी शिरोमणि

triveṇyādhāraṁ śaktiṃ
त्रिवेण्याधारं शक्तिं
bhagavatīṃ vanadurgeśvarīṃ
भगवतीं वनदुर्गेश्वरीं
sarvamaṅgalānārāyaṇīm
सर्वमङ्गलानारायणीम्
1
triveṇīdhārāṃ śaktiṃ
त्रिवेणीधारां शक्तिं
śrīvidyāṃ mahāvidyāṃ
श्रीविद्यां महाविद्यां
tārātāriṇīm
तारातारिणीम्
2
bhaje’haṃ vanadurgāṃ
भजेऽहं वनदुर्गां
mukhyavārāhīm
मुख्यवाराहीम्
kṣmāṃ lakṣmīṃ
क्ष्मां लक्ष्मीं
herāpañcamīm
हेरापञ्चमीम्
3
namāmi brāhmavidyāṃ
नमामि ब्राह्मविद्यां
brāhmaṇīm,
ब्राह्मणीम्
śrīśāradā–rāmakṛṣṇa–pādukāṃ
श्रीशारदा–रामकृष्ण–पादुकां
mama śīromaṇiṃ
मम शीरोमणिं
4
śrīśāradā–prasannāyāṃ
श्रीशारदा–प्रसन्नायां
śrīdevyākāśavāṇī,
श्रीदेव्याकाशवाणी
iti devīprasannena
इति देवीप्रसन्नेन
vanadurgārādhaneyam
वनदुर्गाराधनेयम्
samarpayāmi
समर्पयामि
5
om sthāpakāya ca dharmasya
sarva-dharma-svarūpiṇe ।
avatāra variṣṭhāya
rāmakṛṣṇāya te namaḥ ॥
om namaḥ śrī bhagavate
rāmakṛṣṇāya namo namaḥ ॥
oṃ śrī śāradā-rāmakṛṣṇāya namaḥ
ॐ श्री शारदा–रामकृष्णाय नमः
oṃ śrī-lakṣmyai namaḥ
oṃ śrī-saubhāgya-lakṣmyai namaḥ
oṃ śrī-sarva-maṅgala-lakṣmyai namaḥ
Triveṇī Śīromaṇi Mantraḥ
त्रिवेणी शिरोमणि मन्त्रः

bhaje’haṃ vanadurgāṃ
भजेऽहं वनदुर्गां
mukhyavārāhīm
मुख्यवाराहीम्
kṣmāṃ lakṣmīṃ
क्ष्मां लक्ष्मीं
herāpañcamīm
हेरापञ्चमीम्

prakṛtiṁ paramām abhayāṁ varadāṁ
nararūpadharāṁ janatāpaharām |
śaraṇāgatasevakatoṣakarīṁ
praṇamāmi parāṁ jananīṁ jagatām ||
guṇahīnasutān aparādhayutān
kṛpayādya samuddhara mohagatān |
taraṇīṁ bhavasāgarapārakarīṁ
praṇamāmi parāṁ jananīṁ jagatām ||
viṣayaṁ kusumaṁ parihṛtya sadā
caraṇāmburuhāmṛta-śāntisudhām|
piba bhṛṅgamano bhavarogaharāṁ
praṇamāmi parāṁ jananīṁ jagatām ||
kṛpāṁ kuru mahādevi suteṣu praṇateṣu ca |
caraṇāśrayadānena kṛpāmayi namo’stu te ||
lajjāpaṭāvṛte nityaṁ sārade jñānadāyike |
pāpebhyo naḥ sadā rakṣa kṛpāmayi namo’stu te ||
rāmakṛṣṇagataprāṇāṁ tannāmaśravaṇapriyām |
tadbhāvarañjitākārāṁ praṇamāmi muhurmuhuḥ ||
pavitraṁ caritaṁ yasyāḥ pavitraṁ jīvanaṁ tathā |
pavitratāsvarūpiṇyai tasyai kurmo namo namaḥ ||
devīṁ prasannāṁ praṇatārtihantrīṁ
yogīndrapūjyāṁ yugadharmapātrīm |
tāṁ sāradāṁ bhaktivijñānadātrīṁ
dayāsvarūpāṁ praṇamāmi nityam ||
snehena badhnāsi mano’smadīyaṁ
doṣānaśeṣān saguṇīkaroṣi |
ahetunā no dayase sadoṣān
svāṅke gṛhītvā yadidaṁ vicitram ||
prasīda mātarvinayena yāce
nityaṁ bhava snehavatī suteṣu |
premaikabinduṁ ciradagdhacitte
viṣiñca cittaṁ kuru naḥ suśāntam ||
jananīṁ sāradāṁ devīṁ rāmakṛṣṇaṁ jagadgurum |
pādapadme tayoḥ śritvā praṇamāmi muhurmuhuḥ ||
प्रकृतिं परमामभयां वरदां नररूपधरां जनतापहराम्।
शरणागतसेवकतोषकरीं प्रणमामि परां जननीं जगताम्॥
गुणहीनसुतानपराधयुतान् कृपयाद्य समुद्धर मोहगतान्।
तरणीं भवसागरपारकरीं प्रणमामि परां जननीं जगताम्॥
विषयं कुसुमं परिहृत्य सदा चरणाम्बुरुहामृतशान्तिसुधाम्।
पिब भृङ्गमनो भवरोगहरां प्रणमामि परां जननीं जगताम्॥
कृपां कुरु महादेवि सुतेषु प्रणतेषु च।
चरणाश्रयदानेन कृपामयि नमोऽस्तु ते॥
लज्जापटावृते नित्यं सारदे ज्ञानदायिके।
पापेभ्यो नः सदा रक्ष कृपामयि नमोऽस्तु ते॥
रामकृष्णगतप्राणां तन्नामश्रवणप्रियाम्।
तद्भावरञ्जिताकारां प्रणमामि मुहुर्मुहुः॥
पवित्रं चरितं यस्याः पवित्रं हीवनं तथा।
पवित्रतास्वरूपिण्यै तस्यै कुर्मो नमो नमः॥
देवीं प्रसन्नां प्रणतार्तिहन्त्रीं योगीन्द्रपूज्यां युगधर्मपात्रीम्।
तां सारदां भक्तिविज्ञानदात्रीं दयास्वरूपां प्रणमामि नित्यम्॥
स्नेहेन बध्नासि मनोऽस्मदीयं दोषानशेषान् सगुणीकरोषि।
अहेतुना नो दयसे सदोषान् स्वाङ्के गृहीत्वा यदिदं विचित्रम्॥
प्रसीद मातर्विनयेन याचे नित्यं भव स्नेहवती सुतेषु।
प्रेमैकबिन्दुं चिरदग्धचित्ते विषिञ्च चित्तं कुरु नः सुशान्तम्॥
जननीं सारदां देवीं रामकृष्णं जगद्गुरुम्।
पादपद्मे तयोः श्रित्वा प्रणमामि मुहुर्मुहुः॥
Prakṛtiṁ Paramāṁ — the Hymn to my Guru Maa, Śrī Śāradā Devī composed by Swāmī Abhedānanda — is a compulsory stuti for all who seek this Vidyā. This sacred Vidyā was revealed to me solely through the grace of Śrī Śāradā Devī and Śrī Rāmakṛṣṇa Bhagavān; therefore only those who hold unshakable faith and devotion toward my Guru can truly receive its blessing.
This stuti is so exquisitely woven in bhakti, tattva, and poetic rhythm that even if I attempted to compose one, I could never come anywhere near its depth and beauty. It culminates in an obeisance to Śrī Rāmakṛṣṇa Paramahaṁsa, and thus the hymn attains its completeness — pūrṇatā.

oṃ śrī rāmapādukāyai namaḥ
oṃ śrī viṣṇupādukāyai namaḥ
oṃ śrī tārātāriṇīpādukāyai namaḥ
oṃ śrī lakṣmīvāṇīpādukāyai namaḥ
oṃ śrī sarvamaṅgalānārāyaṇīpādukāyai namaḥ
oṃ śrī jayamaṅgalāvanadurgāpādukāyai namaḥ
oṃ śrī rāmakṛṣṇapādukāyai namaḥ
oṃ śrī śāradāpādukāyai namaḥ
ॐ श्री रामपादुकायै नमः
ॐ श्री विष्णुपादुकायै नमः
ॐ श्री तारातारिणीपादुकायै नमः
ॐ श्री लक्ष्मीवाणीपादुकायै नमः
ॐ श्री सर्वमङ्गलानारायणीपादुकायै नमः
ॐ श्री जयमङ्गलावनदुर्गापादुकायै नमः
ॐ श्री रामकृष्णपादुकायै नमः
ॐ श्री शारदापादुकायै नमः
This Triveṇī Vidyā was revealed to me by the kṛpā of Śrī Mā Śāradā. Without Her grace, this nīla-samudra of Saundarya-Vidyā remains unseen — even when one stands directly before it. Eyes may look, yet true vision does not arise until She herself wills it.
This Pādukā Mantraḥ exists only to invite the gentle descent of the Guru’s compassion. It is not meant for display, attainment, or mastery, but for the child who approaches empty-handed — seeking nothing except Her anugraha alone.
oṃ vada vada vāgvādinī svāhā
ॐ वद वद वाग्वादिनी स्वाहा








